Jiří ZEJMON

Svoju umeleckú dráhu začal na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe pod vedením renomovaného profesora Karla Štipla, kde získal pevný základ a zručnosti v sklárskom dizajne. Hneď po štúdiu nastúpil do prestížnych sklární Inwald, ktoré sa v tom čase zameriavali na rozvoj technológie lisovania skla. V sklárňach Inwald, kde viedol výtvarnú činnosť jeho spolužiak Hanuš a uznávaný dizajnér Rudolf Schröter, sa začali presadzovať mladí dizajnéri s odvážnymi návrhmi, ktoré postupne formovali tvár lisovaného skla.

Významný míľnik jeho kariéry prišiel, keď sa v roku 1955 založilo Technicko-výtvarné stredisko pre lisované sklo. Práve tu, v spolupráci so Schrötterom a Hanušom, Zejmon začal realizovať svoje prvé návrhy, ktoré sa odrážali v sklárňach Rudolfova huť, Heřmanova huť a Rosice pri Brne. Každý z nich nesie jeho charakteristický rukopis – jednoduchosť spojenú s rafinovanými detailmi, ktoré lákali zrak a podporovali ich komerčný úspech.

Zejmon sa v tejto fáze prejavil ako jeden z najtalentovanejších tvorcov lisovaného skla a bol medzi prvými, ktorí sa odklonili od tradičného poňatia a priniesli svieže návrhy s dôrazom na moderný vzhľad a funkčnosť. Už v roku 1960 sa stal vedúcim dizajnu lisovaného skla v podniku Skloexport, kde vytváral unikátne kúsky spájajúce estetiku s praktickosťou.

Najznámejším Zejmonovým dielom je váza z roku 1969, model číslo 13261, známa ako „panelák“ pre svoj vzhľad pripomínajúci stavebné bloky. Táto váza sa dokonca objavila vo filme The Matrix, kde ju Neo nešťastnou náhodou rozbije. Menej známym dielom je váza z roku 1962, model číslo 13098, vysoká 20 cm, ktorá evokuje otvárajúci sa kvetný puk. Tento dizajn, silne inšpirovaný prírodou, zároveň odráža estetiku 60. a 70. rokov.

Po roku 1971, kedy sa Zejmon stal vedúcim marketingového oddelenia Glassexportu, jeho tvorba síce postupne ubúdala, no jeho predchádzajúce práce stále zostávajú ikonami lisovaného skla.

Podporoval pokrok v oblasti kombinovanej technológie fúkania a lisovania skla. Tento nový spôsob výroby spočíval v lisovaní skla pomocou stlačeného vzduchu, čo prinieslo výrazné výhody – možnosť vytvárať ľahšie a tenšie sklenené predmety. Nové sklá vyrobené týmto spôsobom mali vysokú kvalitu a estetickú hodnotu, čo potvrdzuje aj úspech kolekcií zo sklárne v Libochoviciach. (New Technology New Types of Glassware, in: Glass Review, 10/1970)

Zejmonov prínos do československého sklárstva však zostáva nezmazateľný. Jeho diela sa neustále objavujú v zbierkach nadšencov a milovníkov skla po celom svete.