Stručne o histórii
lisovaného skla

Lisovanie skla pomocou mechanického stroja do kovovej formy sa začalo v roku 1830 v USA. Tamojší sklári zdokonalili a zrýchlili výrobu natoľko, že lisované sklo sa stalo dostupným artiklom. Považuje sa za lacnú náhražku drahšieho brúseného skla.

V Čechách sa prvý lis objavuje v Novosvětské sklárně roku 1833. V nadchádzajúcom období sa výroba rozšírila aj do ďalších českých sklárni. Výtvarne štýly, ktoré v šesťdesiatich rokov 19. storočia prevládali sú hlavne empír, gotika, biedermeier. Často sa jednalo o imitáciu diamantového brusu. Obľúbené boli motívy z rastlín a kvetov. Až začiatkom 20. storočia sa prejavuje naplno moderné poňatie lisovaného skla.

Vzorovaniu lisovaného úžitkového skla venovala veľkú pozornosť najmä pražská firma Inwald, v ktorej sa začalo veľmi kvalitné a progresívne sklo lisovať v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia.

Za prvého skutočného designera lisovaného skla sa zvyčajne považuje Rudolf Schrötter. Naplno ovládol prácu s lisom a prepojil umelecké hodnoty s funkčnosťou. Jeho návrhy sa vyrábali niekoľko desaťročí. Schrötterovi je pripisovaný legendárny návrh pohára „Duritka“, ktorý sa začal vyrábať v roku 1934 a vyrába sa do dnes.

Počas druhej svetovej vojny bol celý sklársky priemysel utlmený. Po skončení vojny je väčšina sklárni vyvlastnená a sú centralizované v národných podnikoch. Výhradný export skla zabezpečuje spoločnosť SKLOEXPORT.

Po vojne prichádza prvá generácia výtvarníkov, ktorý sa zasadili o skvalitnenie nášho lisovaného skla. Patrili sem návrhári František Pečený, Jiři Zejmon, Miloš Filip a Adolf Matura. Neskôr sa k nim pripojil Václav Hanuš.

V roku 1953 vzniká myšlienka výrazne oživiť výrobu skla novými vzormi. Vzniká spolupráca s Vysokou umeleckopriemyslovou školou v Prahe. V tej dobe pôsobili na škole profesor Jozef Kaplický a profesor Karel Štipl, ktorí venovali pozornosť technike lisovania skla. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov prichádza nová generácia výtvarníkov, ktorí prešli ateliérom prof. Karla Štipla, a to František Vízner, Vladislav Urban, Rudolf Jurnikl, Jiří Brabec, Pavel Pánek a Peter Zajíc. Priniesli nový prístup k práci s hmotou, tvarom, optikou, farbou a samotným dekórom.

V 60. rokoch vznikli pozoruhodné diela, ktoré doposiaľ nenapodobovali predchádzajúce návrhy. Objavuje sa hrubostenné lisované sklo s výraznými reliéfmi, rotačné objekty, rozmanité dekorácie a šošovkové efekty. Silná vytvárnicka trojka Vízner - Urban - Jurnikl sa okrem iných zapísala svojimi jedinečnými návrhmi do histórie lisovaného skla.

Celkovú renesanciu tvorby skla u nás čiastočne zapríčinil prevládajúci komunistický režim. Umenie chápal ako nástroj k šíreniu ideológie. Úžitkové predmety nepodliehali výraznému politickému tlaku a návrhy úžitkových predmetov sa schvaľovali bez obmedzení. Lisované sklo zostalo takpovediac nepoznačené a výtvarníci mohli slobodne tvoriť. Samozrejme režim si popularitu československého skla nenechal ujsť a začal sklo vyvážať vo veľkom do zahraničia. V roku 1965 je založený koncernový podnik SKLO UNION, ktorý združoval všetky české a moravské sklárne vyrábajúce lisované sklo.

Sklo sa lisovalo prevažne ručne. Čo je fenomén, ručný lis umožňoval väčšiu variabilitu. Samozrejme existovala aj plno automatická výroba, ale tá sa špecializovala na stolové súpravy.

Československé autorské sklo zažiarilo prvý krát na výstave EXPO 58 v Bruselu, avšak lisované sklo bolo zastúpene až na neskorších výstavách Miláne 60, EXPO 67 v Montreale alebo EXPO 70 v Osake).

Lisované sklo je pre masy a postupne si nachádzalo cestu do našich domácnosti. Možno ak sa obzriete u svojich rodičov, natrafíte na nejeden zberateľský skvost.

Martin Hattas
Zdroj foto: www.cs-sklo.cz (Glasrevue)