Rudolf JURNIKL

(1928-2010)

JURNIKL

Rudolf Jurnikl patrí medzi najvýznamnejších tvorcov lisovaného skla v československom dizajne. Jeho diela, ktoré vynikajú jedinečnou výtvarnou silou a harmonickými tvarmi, dosiahli veľký komerčný úspech a stali sa ikonami domáceho dizajnu. Jurnikl priniesol do sklárskeho priemyslu svieži pohľad, čím výrazne ovplyvnil vývoj lisovaného skla od povojnových rokov až po 80. roky 20. storočia. Jeho tvorba je charakteristická dynamickými, oblými formami, plynulými krivkami a citlivým prístupom k detailom, vďaka čomu jeho výrobky pôsobia v interiéroch nielen dekoratívne, ale aj funkčne.

Rudolf Jurnikl sa narodil vo Frýdku-Místku, kde sa najprv vyučil za brusiča skla v dielni firmy KaMa - Karel Matušek. Svoje zručnosti ďalej rozvíjal a majstrovské skúšky absolvoval vo Valašskom Meziříčí pod vedením dr. Volfa. Po druhej svetovej vojne, v rokoch 1945 až 1948, pokračoval v štúdiu na Odbornej škole sklárskej v Kamenickom Šenově, kde sa špecializoval na rytie skla pod dohľadom profesora Aloisa Háska. Počas prázdnin získaval prax v ryteckom oddelení renomovanej firmy Lobmeyer pod vedením Stephana Ratha. V rokoch 1948 až 1953 študoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe v ateliéri profesora Karla Štipla. Toto komplexné vzdelanie mu poskytlo pevné základy pre budúcu kariéru, v ktorej skombinoval remeselnú zručnosť s umeleckou víziou.

Po skončení štúdií nastúpil Jurnikl v roku 1953 ako výtvarník do sklární Rudolfovej huti v Tepliciach, kde inicioval založenie výtvarného strediska. Od roku 1960 sa stal prvým výtvarníkom novo založeného Výtvarne technického strediska pre lisované sklo v Tepliciach, kde neskôr spolupracoval s významnými dizajnérmi ako František Vízner a Vladislav Urban. Táto trojica výrazne formovala podobu českého lisovaného skla, ktoré sa v 60. rokoch stalo uznávaným vývozným artiklom pod značkou Skloexport. Jurniklovo dielo sa odráža v produkcii viacerých sklární, ako boli Rudolfova huť, Heřmanova huť, Libochovice či Rosice.

Jeho tvorba prešla viacerými vývojovými fázami. Na konci 50. rokov začal experimentovať s masívnym sklom, ktorému dodával dynamické oblé tvary a plynulé krivky. Príkladom je váza č. 20074, ktorej robustná forma pripomína hutné sklo.

Popoľník z roku 1962 č. 1174, ktorý Alena Adlerová označila za „najkrajší, aký u nás v posledných rokoch vznikol“.

V 60. rokoch priniesol Jurnikl novú, opticky pútavú koncepciu lisovaného skla, čím opustil funkcionalistickú strohosť a zameral sa na umelecký dekor. V tomto období vznikli jeho ikonické misy, popolníky a vázy, ako napríklad tortový tanier z roku 1961 s hustými klinovými rezmi či popoľník z roku 1962, ktorý Alena Adlerová označila za „najkrajší, aký u nás v posledných rokoch vznikol“. Od polovice 60. rokov začal Jurnikl do svojich návrhov zakomponovávať graficky zjednodušené motívy, ako listy (váza č. 3425) alebo slnečné lúče (váza č. 3403), čím dodal sklu lyrický a poetický výraz.

V 70. rokoch Jurnikl obohatil svoje návrhy o florálne dekóry, ktoré odrážali vtedajší návrat prírodných motívov v dizajne. Tento vývoj podporil prechod od ručného lisovania k strojovej výrobe s využitím nových technológií, ako sú sacofúkanie a odstredivé liatie. Výsledkom boli inovatívne diela, ktoré kombinovali funkčnosť s estetickou originalitou. Medzi jeho neskoršie návrhy patria aj vázy č. 3549 a č. 13324 so zvlneným okrajom, inšpirované severským dizajnom a tajúcimi ľadmi, kde sa vrátil k jednoduchším, nedekorovaným tvarom, zdôrazňujúcim čistotu línií.

V polovici 70. rokov Jurnikl vytvoril niektoré zo svojich najprogresívnejších diel, ako napríklad kvadratickú vázu č. 13347 s hrotmi. Tieto kúsky vynikajú odvážnym geometrickým tvarovaním a nekonvenčným prístupom k lisovanému sklu, čím demonštrujú jeho schopnosť posúvať hranice tradičného dizajnu.

Jurniklova práca bola ocenená doma i v zahraničí. V roku 1965 získal Zlatú medailu na Trienále užitého umenia v Ľubľane a 1. cenu v celoslovenskej súťaži za súbor lisovaného skla. V roku 1973 mu udelili Hlavnú cenu na 1. Medzinárodnej výstave skla a porcelánu v Jablonci nad Nisou, o rok neskôr, v 1974, Hlavnú cenu na Medzinárodnej výstave priemyselného dizajnu vo Valencii. V 1975 mu bol udelený titul „Vynikajúci výrobek roku“ za vázu z lisovaného skla. Celkovo získal sedem Zlatých medailí na československých veľtrhoch, čo potvrdzuje jeho výnimočný prínos sklárskemu dizajnu.

Okrem lisovaného skla sa Jurnikl venoval aj komornému brúsenému sklu, návrhom svietidiel a sklených či zrkadlových stien pre verejné interiéry. Osobitne zaujímavé sú jeho brúsené zrkadlá, ktoré oživil s prvkami kinetického a optického umenia.

Rudolf Jurnikl svojím dielom nielen povýšil lisované sklo na umelecký artikel, ale aj definoval jeho českú identitu, ktorá ho odlišuje od zahraničnej produkcie. Jeho tvorba, plná spontánnej harmónie a lyrického citu, ostáva živou súčasťou dedičstva československého dizajnu a inšpiráciou pre budúce generácie.

Podpis autora

Katalóg Wikipedia Domov 1961/4 Glasrevue 1965/10 Design československého lisovaného skla 1948–1989 (pdf)