Sklárne Bohemia v Poděbradoch

Olovnatý krištáľ, ktorý je dnes známy svojou jedinečnou brilanciou a leskom, má pôvod v Anglicku 17. storočia. Jeho vynález sa pripisuje anglickému sklárskemu majstrovi Georgovi Ravenscroftovi, ktorý začal do skla pridávať olovo okolo roku 1678. V tom čase sa v Anglicku začalo prechádzať na vykurovanie sklárskych pecí uhlím, čo malo za následok vznik nečistého skla. Aby sa tento problém vyriešil, Ravenscroft experimentoval s pridaním oxidu olovnatého, ktorý sklu dodal výnimočnú čistotu, brilanciu a vyšší lom svetla. Navyše, olovnaté sklo sa ukázalo byť vhodné na brúsenie, čo ešte viac zvýraznilo jeho lesk a efekty lomu. Olovené sklo má vyšší index lomu, vďaka čomu je jeho vzhľad na svetle iskrivý, jasný a brilantný. Tento nový typ skla si rýchlo získal obľubu, pričom českí brusiči, ktorí sa podieľali na zdokonaľovaní brúsenia, prispeli k rozšíreniu a popularizácii olovnatého krištáľu v Európe. Tak sa olovnatý krištáľ stal základom pre dlhoročnú tradíciu výroby luxusného skla, ktorú neskôr prevzali aj sklárne Bohemia.

Sklárne Bohemia, ktoré sa nachádzajú v Poděbradoch, majú dlhú a fascinujúcu históriu v oblasti výroby skla, najmä olovnatého krištáľu, ktorého tradícia sa začala v druhej polovici 19. storočia. Táto história siaha až do roku 1876, kedy bratia Jan a Augustin Gerhardtovci založili sklársku huť v blízkosti železničnej stanice v Poděbradoch. Výroba bola presunutá z ich staršej sklárne v Pavlove, ležiacej neďaleko Světlé nad Sázavou. Skláreň v Poděbradoch sa tak stala prvou modernou sklárňou v stredných Čechách, čo v tých časoch znamenalo veľký pokrok, najmä vzhľadom na skromné prírodné zdroje a dostupnú pracovnú silu v regióne.

Prvé roky činnosti neboli jednoduché. Vyrábalo sa predovšetkým draselné sklo, ktoré kvalitou neohúrilo. Produkty sklárne zahŕňali jednoduché predmety, ako lampy, fľaše a iné bežné sklenené výrobky, ktoré sa však stretávali len s malým komerčným úspechom. Výroba tak v rokoch 1886 až 1893 stagnovala. No situácia sa dramaticky zmenila v roku 1893, kedy sklárne odkúpil podnikateľ Josef Inwald. Tento významný podnikateľ a inovátor investoval do modernizácie prevádzky a zaviedol nové výrobné postupy, ktoré zahŕňali leptanie a brúsenie skla. Vďaka týmto inováciám sa skláreň stala rentabilnou a začala dosahovať úspechy.

Na začiatku 20. storočia, najmä v období prvej republiky, skláreň pokračovala v rozvoji, a to najmä vďaka výrobe olovnatého krištáľu. Tento druh skla, ktorý sa vyznačoval vysokou brilanciou a estetickým spracovaním, rýchlo zaujal zákazníkov nielen doma, ale aj v zahraničí. V rokoch 1920 až 1927 bola továreň zmodernizovaná a rozšírila svoju produkciu o umelecky brúsený krištáľ, ktorý získal medzinárodné uznanie. Okrem ručne brúseného skla začala skláreň vyrábať aj lisovaný olovnatý krištáľ. Hoci bola táto expanzia úspešná, skláreň sa nevyhla následkom svetovej hospodárskej krízy, ktorá zasiahla celý Inwaldov koncern. Po smrti Josefa Inwalda prevzal vedenie jeho syn Oskar, no aj ten čelil finančným ťažkostiam, ktoré vyústili až do bankrotu. Krízu sa podarilo prekonať vďaka Československej eskomptnej banke, ktorá sklárne vykúpila s plánom na ich uzatvorenie. Našťastie, nový riaditeľ Leo Moser dokázal podnik stabilizovať a priviesť späť na cestu prosperity.

Druhá svetová vojna bola pre sklárne ďalším zložitým obdobím. Sklárne sa dostali pod nemeckú správu a výroba bola z veľkej časti zameraná na vojenské účely. V roku 1941 navyše došlo k požiaru, ktorý poškodil jednu z pecí. Napriek týmto prekážkam sa však podniku podarilo udržať a po skončení vojny čakal sklárne nový začiatok. Po vojne prešlo Československo v roku 1945 rozsiahlymi zmenami a sklársky priemysel bol znárodnený. Továreň v Poděbradoch sa stala súčasťou národného podniku Bohemia, ktorý združoval viacero sklární a pod značkou Bohemia sa začal profilovať ako vedúci výrobca olovnatého krištáľu. Modernizácia a centralizácia výroby umožnili podniku dosiahnuť ešte väčšie úspechy v oblasti exportu.

Päťdesiate a šesťdesiate roky predstavovali pre československý sklársky priemysel obdobie výrazných umeleckých inovácií. Dizajnéri a umelci z Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe začali hľadať nové formy a vzory pre tradičné české sklo, vrátane olovnatého krištáľu. Medzi najvýznamnejšie osobnosti tohto obdobia patrili Jiří Řepásek, Václav Horáček a Ladislav Oliva, ktorí sa venovali experimentom s lisovaným sklom. Ich práca viedla k vytvoreniu ikonických kúskov, ktoré dodnes reprezentujú vrchol československého sklárskeho dizajnu. Jiří Řepásek, jeden z priekopníkov v oblasti lisovaného krištáľu, vyvinul unikátny štýl, ktorý kombinoval bohato štruktúrovaný reliéf a precízne usporiadané sochárske motívy. Jeho návrhy sa rýchlo stali populárnymi na domácich i medzinárodných výstavách, kde získali mnohé ocenenia.

Tento štýl umožnil sklu zaujať nové miesto v domácnostiach a interiéroch, kde sa lisovaný krištáľ využíval nielen ako funkčné, ale aj ako dekoračné sklo. Řepásek sa vo svojej tvorbe sústredil na využitie efektu lomu svetla, čo jeho výrobkom dodávalo unikátny vzhľad.

V roku 1999 sa sklárne Bohemia stali súčasťou skupiny Bohemia Crystalex Trading, ktorá združovala viaceré významné české sklárske podniky, vrátane Sklárne Kavalier v Sázave, Crystalexu v Novom Bore a Skla Bohemia vo Světlé nad Sázavou. Táto fúzia mala za cieľ zvýšiť konkurencieschopnosť českého sklárskeho priemyslu na globálnom trhu. Napriek týmto snahám však skupina v roku 2009 skrachovala a sklárne Bohemia odkúpila firma Crystal BOHEMIA, ktorá pokračuje v ich tradícii výroby skla dodnes.

Dnes sú sklárne Bohemia synonymom kvality. Ich výrobky, či už ide o vázy, misy alebo ďalšie dekoratívne predmety, sú oceňované pre svoj výrazný dizajn a sofistikovaný reliéf. Tento typ skla našiel svoje miesto nielen v domácnostiach, ale aj v moderných interiéroch, kde sa často využíva ako dekoračný prvok či ako darček. Sklárne Bohemia tak naďalej udržujú odkaz českého skla.