Adolf MATURA

Adolf Matura bol výraznou osobnosťou československého sklárskeho dizajnu 20. storočia. Narodil sa 30. marca 1921 v Bystřici pri Benešove, vyrastal v Bitouchove pri Semile, kde sa formoval jeho blízky vzťah k prírode - motív, ktorý sa neskôr opakovane objavoval v jeho tvorbe. Už ako mladý muž sa rozhodol pre cestu sklára: v rokoch 1938 - 1940 študoval na sklárskej škole v Železnom Brode, kde sa pod vedením prof. Leopolda Přenosila naučil rytine. Následne pokračoval vo vzdelávaní na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe u prof. Karla Štipla, kde sa zdokonaľoval nielen v sklárskej technike, ale aj v umeleckom videní skla ako nosiča výrazu.

Po štúdiách sa síce krátko venoval práci v priemyselných sklárňach, no rýchlo pochopil, že jeho cesta vedie inam - k originálnej, umeleckej práci so sklom. Ako nezávislý výtvarník začal navrhovať sklo pre priemyselné použitie, ale vždy s dôrazom na výtvarnú hodnotu. Od roku 1954 pôsobil v Ústrednom výtvarnom stredisku pre sklo a keramiku, a neskôr, po reorganizácii v Ústave bytovej a odevnej kultúry, kde až do svojej smrti viedol oddelenie skla.

Matura bol majstrom mnohých sklárskych techník - od rytiny cez tenkostenné fúkané sklo až po brúsené a lisované sklo. V každej fáze svojej kariéry sa vedel vynikajúco prispôsobiť potrebám doby a zároveň si zachovať osobitý štýl. V oblasti stolného skla zaujal už v roku 1952 súpravou s fazetovým brúsením, no výrazný úspech prišiel v roku 1960, keď jeho tenkostenný limonádový set získal zlatú medailu na trienále v Miláne. Neskôr spolupracoval so sklárňou Moser, pre ktorú vytváral výnimočné kúsky z farebného brúseného skla - jeden z nich získal v roku 1976 hlavnú cenu na medzinárodnej výstave v Jablonci nad Nisou.

Kľúčovou etapou jeho tvorby sa však stala práca s lisovaným sklom, ktorej sa naplno začal venovať od polovice 60. rokov. Lisované sklo vnímal nielen ako dostupný výrobok, ale ako možnosť vnášať umelecký rozmer do bežného života. Jeho návrhy boli vždy funkčné, rešpektovali technológiu a estetiku doby, ale súčasne niesli osobitý rukopis.

Dôležitým smerom v jeho tvorbe boli návrhy lisovaného skla s plastickým dekorom. Okolo roku 1970, keď sa v úžitkovom umení opäť začal presadzovať dekorativizmus, získal aj ornament v lisovanom skle nové postavenie. Matura sa tejto téme venoval vo viacerých prácach, medzi ktorými vyniká kolekcia s názvom Praha. V nej spojil súdobý výtvarný jazyk s inšpiráciou historickým lisovaným sklom z prelomu 19. a 20. storočia – ako po stránke tvaru, tak aj v samotnom členení a štruktúre dekoru.

Najvýraznejším umeleckým gestom v jeho lisovanej tvorbe sa stala váza č. 3483, vytvorená v roku 1972. Táto plastická, figurálne poňatá nádoba so štylizovanou ľudskou tvárou je príkladom Maturovej schopnosti preniesť sochársku expresiu do úžitkového dizajnu. Hoci vychádza z dekoratívnych trendov sedemdesiatych rokov, jej nadčasový výraz, jemná irónia a silná vizuálna symbolika ju radia k výtvarným objektom, ktoré prekračujú hranicu bežného skla.

Okrem tvorby zastával Matura aj množstvo významných funkcií - bol predsedom výtvarnej rady pre lisované a obalové sklo v Sklo Union Teplice, pôsobil vo výtvarných radách v Crystalexe aj Lustry Kamenický Šenov. Týmito pozíciami aktívne ovplyvňoval vývoj sklárskeho dizajnu v celej republike. V roku 1971 mu bol za jeho prínos udelený čestný titul Zaslúžilý umelec.

Tvorba Adolfa Maturu bola vystavovaná na najprestížnejších výstavách - EXPO 58 v Bruseli, trienále v Miláne, svetové výstavy v Montreale a Osake. Jeho práca je dnes hodnotená ako nadčasová - spojenie remeselnej brilantnosti, funkčnosti a umeleckého výrazu, ktoré zanechalo hlbokú stopu v dejinách československého dizajnu.