Jablonecké sklárny

Po skončení druhej svetovej vojny nastalo v Československu znárodňovanie strategických priemyselných podnikov, medzi ktoré patril aj sklársky priemysel. Na základe Benešových dekrétov boli sklárne patriace nemeckým, maďarským či kolaborantským majiteľom znárodnené. Tento proces viedol k zjednoteniu rozptýlených výrobných kapacít do národných podnikov.

V roku 1951 tak vznikol národný podnik Jablonecké sklárny so sídlom v Dolnom Polubnom, ktorý bol v roku 1972 premenovaný na n. p. Jablonecké sklárny Desná. Do tohto národného podniku boli postupne začlenené tieto významné sklárne a sklárske prevádzky:

• Dolný Polubný - historicky významná sklárska oblasť, kde už od 19. storočia pôsobila firma Josefa Riedela. Práve tu vzniklo sídlo podniku.
• Desná
• Dolný Maxov
• Příchovice - firma Josefa Schmidta
• Svor u Českej Lípy - sklárňa, ktorú začiatkom 20. storočia založil Josef Riedel ml. a neskôr presunul do Dolného Polubného.
• Jablonec nad Nisou - najvýznamnejšia skláreň Heinricha Hoffmanna.
• Janov nad Nisou (sklárňa Vitrum) - postavená v roku 1912 Johannem Schormem. Venovala sa výrobou "banglí - sklenené náramky", ktoré sa exportovali do Indie. Sklárňa je znárodnená v roku 1945, od roku 1951 začlenená do Jabloneckých sklární. Významný výrobca lisovaného a hutného skla.

Tieto sklárne sa pred znárodnením nachádzali v rukách súkromných podnikateľov, prevažne nemeckého pôvodu. Po odsune nemeckého obyvateľstva po vojne boli sklárske prevádzky odovzdané pod štátnu správu a zjednotené do národných podnikov.

V rokoch 1957-1960 pôsobil ako interný návrhár v Jabloneckých sklárňach. Jeho návrhy boli esteticky moderné, funkčné a medzinárodne uznávané - napríklad popolník ocenený na EXPO 1958 v Bruseli. Jeho tvorba bola síce výtvarne oceňovaná, no obchodne menej úspešná. Po odchode z podniku pôsobil ako pedagóg na VŠUP v Prahe.

Po odchode Plátka v roku 1960 nastúpil na jeho miesto Václav Hanuš, ktorý sa stal kľúčovou osobnosťou n. p. Jablonecké sklárny až do roku 1985. Hanuš bol absolventom šperkařskej školy v Turnove a VŠUP v Prahe. Predtým pôsobil v n. p. Sklárne Inwald Teplice a PZO Skloexport.

Hanuš vytvoril stovky návrhov, od drobných koreničiek až po rozmerné vázy, ktoré sa vyznačovali spojením tradičných prvkov s moderným dizajnom. Mimoriadne dôležité bolo aj jeho rešpektovanie predvojnových foriem, ktoré s drobnými úpravami opätovne uvádzal do výroby - tento prístup dal vznik špecifickému typu "novej kryštálérie", ktorá niesla funkcionalistický odkaz 30. rokov. Jeho práca výrazne ovplyvnila estetiku sklárstva v 60. až 80. rokoch.

Po odchode Václava Hanuša v roku 1985 nastal v Jabloneckých sklárňach postupný útlm dizajnérskej činnosti. Jeho nástupca, Josef Kruml, ktorý nastúpil už v roku 1983, síce pripravil niekoľko návrhov, no väčšina z nich sa do výroby nedostala.

V roku 1988 došlo k prechodu z národných podnikov na podniky štátne. Tie fungovali až do začiatku 90. rokov, keď sa začal proces transformácie a privatizácie. Niektoré sklárske podniky v regióne Jablonecka sa vrátili do rúk pôvodných majiteľov alebo ich potomkov, iné zostali naďalej štátne a boli neskôr sprivatizované. Mnohé z nich však časom zanikli alebo boli predané do súkromného vlastníctva. V okolí Jablonca nad Nisou sa tak postupne vytvorila pestrá sieť menších súkromných sklární, ktoré často nadväzovali na dlhú miestnu tradíciu, no museli sa prispôsobiť novým podmienkam trhu.